(Článok je aktualizovaný ku dňu 12.10. 2017 s ohľadom na schválené znenie)
Parlament 12.10.2017 schválil novelu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ktorá by mala zabrániť nepoctivým zlúčeniam obchodných spoločností a ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2018. Súčasne by sa mala sprísniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov obchodných spoločností v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce spoločnosť. Novela má takisto podrobnejšie upraviť pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov.
Táto novela Obchodného zákonníka reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami alebo splynutiami spoločností realizovanými s cieľom vyhnúť sa plneniu povinností súvisiacich s riadnou likvidáciou spoločností alebo riešením ich úpadku v konkurze. Ministerstvo spravodlivosti sprísnením podmienok reaguje na účelové zlúčenia firiem, ktoré sú vo finančných problémoch a zlúčia sa s ďalšími podobnými firmami, pričom možnosť vymôcť od takého dlžníka splatenie nejakých pohľadávok je v podstate nulová. Zlučovať firmy bude možné aj v budúcnosti, ale len ak sa takýmto zlúčením nedostanú nastupujúce spoločnosti do finančných problémov a budú si schopné svoje záväzky aj naďalej plniť. Na posúdenie, či zlúčením nedôjde k finančným problémom spoločnosti, ktorá vznikne po zlúčení/splynutí má slúžiť vyhotovenie správy audítora, ktorá sa bude ukladať do zbierky listín. Audítor môže byť sankcionovaný v prípade nepodania riadnej a správnej správy o stave spoločnosti a skutočnostiach zistených s navrhovaným zlúčením alebo splynutím až stratou licencie.
Dôležitou povinnosťou, ktorá by mala zabrániť podvodným zlúčeniam by mala byť aj skutočnosť, že návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti musí predložiť každá zanikajúca spoločnosť správcovi dane najneskôr 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o schválení návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí alebo návrhu projektu rozdelenia spoločnosti.
Návrh na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra musia všetky zúčastnené spoločnosti podať najneskôr do 30 dní od schválenia zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia spoločnosti, inak bude platiť, že zúčastnené spoločnosti od zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia odstúpili.
Ďalšou novinkou a sprísnením bude, že pri zápise spoločnosti do obchodného registra a aj jej výmaze bez právneho nástupcu by mala spoločnosť po novom dokladovať súhlas správcu dane a Sociálnej poisťovne, že nie je medzi dlžníkmi.
Súhlas správcu dane so zápisom spoločnosti je nutný aj v súčasnosti a to hlavne preto, aby preukázal, že spoločnosť nemá dlhy voči daňovému alebo colnému úradu. Po novom však osoba, ktorá bude chcieť založiť spoločnosť nesmie byť evidovaná v zozname daňových dlžníkov a v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Avšak toto možno vylúčiť, ak mu i napriek takýmto dlhom správca dane alebo Sociálna poisťovňa udelí súhlas na založenie spoločnosti.
Avizované sprísnenie povinností pre štatutárnych orgánov spoločností by sa malo týkať najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú osoby tzv. biele kone a taktiež prípadov, ak posledný jediný štatutár sa vzdá svojej funkcie a spoločnosť ostane bez štatutára. V takom prípade by mal byť posledný štatutárny orgán povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti. Taktiež bude bývalý štatutárny orgán zaviazaný poskytovať primeranú súčinnosť v prípade ak si to vyžiada súd, správca dane, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, exekútor alebo správca konkurznej podstaty a to v takom rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť bude týkať.
Ten, kto pôsobí alebo pôsobil ako štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, jej likvidátor alebo zákonný zástupca, môže byť rozhodnutím súdu vylúčený až na päť rokov, ak nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene. Rovnako bude postihnutý ten, kto počas konkurzu, exekúcie vedenej na majetok obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo počas výkonu správy daní vo vzťahu k obchodnej spoločnosti alebo družstvu, neposkytol riadne alebo včas súčinnosť ohľadom ich majetku a záväzkov, ktorú je povinný poskytovať podľa osobitných predpisov.
Táto novela taktiež navrhuje zavedenie nového trestného činu tzv. Nekalá likvidácia, ktorý má postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby spolupracujúce na prevádzaní majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone. Cieľom tohto trestného činu by mala byť ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb a ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na biele kone. Za trestné bude považované konanie, ktoré je buď sprostredkovaním nekalej likvidácie, prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa alebo samotné pôsobenie ako biely kôň. Zároveň by však malo platiť, že biely kôň by mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou. Takéto osoby môžu byť potrestané odňatím slobody až na 5 rokov a v prípade spôsobenia väčších škôd aj prísnejšími trestami.
Rozširuje sa a precizuje aj podstata nekalej súťaže a to hlavne v časti Porušovania obchodného tajomstva.Doteraz Obchodný zákonník upravoval Porušenie obchodného tajomstva veľmi vágne a nejasne v ust. § 51 Obch. zákonníka. Po novele sa za porušovanie obchodného tajomstva považuje „konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.“ Zákon bude ďalej rozvádzať, čo sa považuje za neoprávnené získanie, využitie alebo získanie či využitie obch. tajomstva a aké prostriedky je možné použiť na ochranu obch. tajomstva.