Dňa 29.11.2016 parlament schválil novelu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou chce napomôcť ľuďom žijúcim v začarovanom kruhu exekúcií a dlhov zjednodušením a lepším sprístupnením tzv. osobného bankrotu (malého konkurzu). Novela bude účinná od 1. marca 2017. Dňa 15.2.2017 vláda schválila výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia.
Účelom novely je podľa dôvodovej správy riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko – sociálny problém. Počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti doterajšej právnej úpravy týkajúcej sa osobného bankrotu totižto nedosiahol pôvodne očakávanú úroveň.
V súčasnosti sa občanom totiž neoplatí ani len podať návrh na vyhlásenie osobného bankrotu, pretože pre väčšinu je finančne nedostupný. Ak chce dnes dlžník podať žiadosť o osobný bankrot, musí najskôr prejsť konkurzom a až následne o jeho oddlžení rozhodne súd. K tomu musí vopred zaplatiť 664 eur ako preddavok na odmenu predbežného správcu a jeho majetok nesmie byť nižší ako 1 660 eur. Hlavne pre tieto vysoké sumy mnohí radšej pod vplyvom množstva exekúcií, do ktorých sa zaplietli, volia cestu života v hmotnej núdzi alebo zo sociálnych dávok, ktoré sa v exekučnom konaní krátiť nesmú, príp. pracujú načierno, či na dohody, ktoré sú však oficiálne veľmi slabo platené. Takýto život im však bráni získať napr. hypotéku, kúpiť si byt alebo získať pôžičku od banky alebo inej finančnej inštitúcie a začať žiť kvalitnejšie. Takýmito dohodami však tiež nemajú nárok na nemocenské dávky, či dovolenky a v budúcnosti ich čaká nízky dôchodok.
Prijatá novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii chce pomôcť hlavne ľuďom, ktorí sa chcú dostať z tohto začarovaného kruhu, chcú pracovať a dostať tak druhú šancu slušne žiť.
Síce i naďalej zostane zachovaná povinnosť zloženia preddavku, avšak tento preddavok bude v sume okolo 500 eur a niektorým dlžníkom bude môcť byť poskytnutý vo forme pôžičky Centrom právnej pomoci. Preddavok bude možné splatiť prostredníctvom splátkového kalendára v rámci oddlženia.
Dlžník si po novom bude môcť vybrať z dvoch možností – buď konkurz alebo splátkový kalendár. V prípade konkurzu odovzdá dlžník svoj majetok na speňaženie súdu a po speňažení majetku dlžníka, súd rozhodne o oddlžení. Konkurz bude prijateľnejší pre tých, ktorí nemajú žiadny majetok a ich príjmy sú nízke. K vymazaniu starých dlhov dôjde totiž hneď pri vyhlásení konkurzu a výmaz zostane účinný aj vtedy, ak sa následne nebude speňažovať majetok, prípadne ak konkurz nebude dokončený preto, že majetok nestačí vykryť náklady s ním spojené.
Splátkový kalendár by zase mal vyhovovať dlžníkom s určitými príjmami a aj majetkom. V tomto prípade im časť majetku zostane a v určenom období budú pravidelne splácať sumu určenú súdom. Súd stanoví dlžníkovi kvótu určenú celkovým percentom z pohľadávok, ktorú má zaplatiť počas nasledujúcich 5 rokov, a to najmenej 30% z dlhu. Avšak veritelia týmito splátkami musia dosiahnuť aspoň o 10% vyššie uspokojenie svojej pohľadávky, než by tomu bolo v prípade konkurzu. Môžu sa však písomne dohodnúť aj inak. Zostatok nezaplateného dlhu bude po určenej dobe nevymáhateľný. Dlžník teda v prípade povolenia splátkového kalendára v priebehu nasledujúcich 5 rokov prostredníctvom splátok, zaplatí takú časť dlžnej sumy, akú súd nariadi. Pri určení výšky splátok sa však musí prihliadať na to, že tieto splátky musia byť reálne splniteľné s ohľadom na možnosti dlžníka. Dlžník bude mať tiež právo 1-krát počas plnenia splátkového kalendára v prípade hrozby dražby jeho obydlia, písomne požiadať dražobníka o odklad dražby obydlia. Dražba sa bude môcť v takom prípade uskutočniť až po 6 mesiacoch od doručenia žiadosti o odklad.
Či už sa človek rozhodne pre konkurz (resp. mu nič iné nezostane pre nedostatok jeho vlastného majetku) alebo pre splátkový kalendár, na konci by mal zostať bez dlhov.
Novela zákona v záujme ochrany dlžníkov zavádza aj pojem tzv. nepostihnuteľná hodnota obydlia. Výška tejto nepostihnuteľnej hodnoty (10 000 eur) by mala slúžiť na zmiernenie negatívneho dopadu na dlžníka. Dlžníkovi sa suma zodpovedajúca nepostihnuteľnej hodnote obydlia poukáže na osobitný bankový účet zriadený správcom.Tento účet bude počas 36 mesiacov od jeho zriadenia chránený pred exekúciou alebo konkurzom. Dlžník bude môcť požiadať banku, aby z neho vykonávala mesačne platby do sumy, ktorú určí vláda SR nariadením (250 eur).
Novela zákona však obsahuje aj prostriedky proti zneužitiu osobného bankrotu:
- vyhlásiť osobný bankrot bude možné len raz za desať rokov,
- možnosť veriteľa súdne napadnúť oddlženie v lehote 6 rokov od zrušenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ak preukáže, že dlžník nemal poctivý zámer, keď sa domáhal zbavenia svojich dlhov. Zákon obsahuje aj definíciu poctivého zámeru, pričom nepoctivým zámerom môže byť skutočnosť že sa dlžník zámerne priviedol do platobnej neschopnosti, že neplní bez vážneho dôvodu určený splátkový kalendár, neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci poskytnutý preddavok, chcel poškodiť alebo zvýhodniť niektorého svojho veriteľa a pod.,
- možnosť uplatňovať odporovateľnosť právnych úkonov urobených pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára,
- zavedenie povinnosť dlžníka byť pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci až do ustanovenia správcu,
- určuje, ktoré pohľadávky sú „nedotknuté“ a ktoré musí dlžník splácať aj po oddlžení ako napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, peňažný trest podľa Trestného zákona, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi a pod.. Vzhľadom na povahu, resp. dôvod vzniku týchto pohľadávok, nie je dôvod ich dlžníkovi odpúšťať.
Pri návrhu novely osobného bankrotu sa podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej vychádzalo z predpokladu, že nižšia miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania jeho prevádzky, z dôvodu produktívneho veku alebo prínosu pre spoločnosť v určitých prípadoch vyššia než jeho nútená insolventnosť. A to hlavne v prípadoch, keď má dlžník záujem, silu a možnosti pokračovať v prevádzke svojho podniku, resp. ho chce ho nanovo naštartovať a osobný bankrot by mu v tom mohol pomôcť odpísaním časti jeho dlhu.
V decembri 2016 MS SR pripravilo návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanoví výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka a výška sumy, do ktorej je dlžník oprávnený požiadať banku o vykonanie platieb na bankovom účte zriadenom správcom. Nariadenie bolo schválené dňa 15.2.2017, pričom vláda schválila túto výšku v sume 10 000 eur. Podľa Ministerstva spravodlivosti takto určená výšky by mala zodpovedať minimálnej kúpnej cene, za ktorú si fyzická osoba vie zabezpečiť bývanie v jednoizbovom byte resp. obdobnej nehnuteľnosti v Slovenskej republike. V praxi je možné si to predstaviť tak, že v prípade dražby nehnuteľnosti dlžníka túto sumu bude musieť po vydražení správca poukázať na osobitný účet, ktorý nebude podliehať exekúcii ani konkurzu, ale dlžník môže požiadať banku, aby z tohto účtu zasielala určitú sumu (ktorú vláda schválila vo výške najviac 250 eur) ako nájomné.
Ministerstvo spravodlivosti schválilo sumu 250 eur ako sumu, ktorá by sa mala približovať minimálnej cene nájmu, za ktorú si fyzická osoba vie zabezpečiť bývanie v jednoizbovom byte resp. obdobnej nehnuteľnosti v SR, a to počas približne 40 mesiacov po tom, čo o bývanie prišla.
Po účinnosti zákona v marci 2017 sa objavili už aj prvé problémy súvisiace s poskytovaním právnej pomoci, o ktorých si môžete bližšie prečítať TU.